Claudius Caesar Nero alebo len Nero (15. december 37-9. jún 68) bol v rokoch 54-68 cisárom Rímskej ríše, piatym a posledným z júliovsko-klaudiovskej dynastie. Na trón nastúpil, keď mal len 17 rokov.
Na začiatku vlády bol pod vplyvom Senecu. Usporadúval okázalé hry a sám sa pokladal za najlepšieho básnika, herca, športovca. Vyhrával všetky disciplíny na olympijských hrách, a keď sa v konskom dvojzáprahu vysypal do zákruty a celý zakrvavený prišiel do cieľa na druhom mieste, bol vyhlásený ako „morálny spoluvíťaz“. Počas jeho divadelných predstavení nesmel nikto opustiť amfiteáter. Niekedy ľudia v divadle predstierali, že sú mŕtvi, aby ich mohli vyniesť. Stávalo sa, že ženy počas jeho predstavení aj porodili…
Jeho neviazanosť postupne prešla do krutovlády (prenasledovanie kresťanov; svätý Peter bol ukrižovaný dole hlavou; vraždy svojich mileniek, manželiek, vražda vlastnej matky Agrippiny, ktorej vďačil za svoj cisársky titul; v jej poručníctve videl ohrozenie svojho postavenia… prenasledovanie senátorov, mnohí z tých, ktorí neboli zabití, radšej spáchali samovraždu).
Podozrievali ho zo založenia veľkého požiaru v Ríme roku 64. Nero = „ten, ktorý zapálil Rím a hral pri tom blažene na lutne“… V roku 68 spáchal samovraždu, po tom, čo utiekol z Ríma, keď proti jeho krutovláde, zhýralému životu a jemu samému vzniklo povstanie prétoriánov. Jeho posledné slová (vraj) boli: „Ó, aký to vo mne zomiera umelec!“
