Maratea je mesto ležiace v regióne Basilicata, v provincii Potenza, v zálive Policastro. Vďaka svojej nádhernej scenérii a pobrežiu sa jej hovorí „Perla Tyrhénskeho mora“. Okolie mesta je prirovnávané k Amalfitánskemu pobrežiu s dych vyrážajúcimi výhľadmi, padajúcimi strmými skalami priamo do mora, romantickými plážami… v drobných prístavoch kotvia plachetnice a jachty; Maratea samotná má vlastný prístav asi tak pre 200 lodí.
Maratea je ideálnym miestom pre tých, ktorí majú radi tzv. aktívnu dovolenku. Ponúka históriu, kultúru a najmä nádherné 32 km dlhé pobrežie s (asi) dvadsiatkou útulných pláží, ktoré sú obklopené píniami, dubmi alebo jasmínmi. V letných mesiacoch sa v meste pravidelne konajú tradičné trhy. Naozaj je možné kúpiť tu všetko, na čo si len spomeniete.
Neprehliadnuteľnou dominantou mesta je socha Ježiša Spasiteľa vysoká 22 m (je tak druhou najväčšou sochou na svete). Vypína sa na pahorku sv. Biagia (tu stojí aj svätyňa Ježiša Spasiteľa, kam sa chodia klaňať pútnici z celého sveta). Socha je podobná soche Krista v Rio de Janeiro. Postavil ju z čistého mramoru v r. 1965 sochár Bruno Innocenti z Florencie. Zhora, z pahorku sv. Biagia, je úžasný výhľad na celý záliv Policastro. Maratea má aj prívlastok mesto „44 kostolov“, pretože aj v takom malom mestečku môžeme nájsť množstvo kostolíkov, svätýň alebo chrámov v rôznych historických štýloch.
V r. 1861, keď bolo Taliansko konečne zjednotené, Maratea trpela extrémnou chudobou (ako celá Basilicata). Mnohí jej obyvatelia emigrovali do Spojených štátov. S ich finančnou pomocou bola Maratea napojená na železničnú sieť (r. 1894), postavila svoj prvý akvadukt (r. 1902), získala elektrické pripojenie (r. 1924) a asfaltové cesty (r. 1930). Vďaka pomoci priemyselníka Stefana Rivettiho, sa v 50-tych rokoch výrazne zlepšila ekonomická situácia v meste. Bol vybudovaný nielen priemyselný areál, ale aj mnoho hotelov, ktoré sú dodnes využívané.
Acquafredda di Maratea (PZ) – Riprese aeree con il drone – YouTube
