Pizzica (štipka) je populárny taliansky ľudový tanec, pôvodom zo Salenta (oblasť Lecce, Taranto, Brindisi), v Puglii. Neskôr sa rozšírila po celom zvyšku regiónu Puglia, dostala sa do susednej Basilicaty, aj Calabrie. Je súčasťou rodiny tradičných južanských tancov, ktoré sa nazývajú tarantella. Ide o tance, vskutku, starodávneho pôvodu súvisiace s kultom boha Dionýza (v Ríme známy ako Bacchus).
Avšak, prvá písomná zmienka o tanci pizzica pochádza až z 20. apríla 1797 a spomína sa v súvislosti s večerom tanca, ktorý tarantínska šľachta ponúkla kráľovi Ferdinandovi IV. Burbonskému pri príležitosti jeho diplomatickej návštevy mesta; v texte sa hovorí o tanci pizzica ako tanci šľachty.
Bolo potvrdené a sú dôkazy o tom, že v 14. stor. bola pizzica spájaná s choreomuzikálnymi liečebnými postupmi (tzv. muzikoterapia); miestne rituálne tance (moresca, spallata, catena, pastorale e pizzica) sa rôzne striedali a využívali na liečenie a uzdravenie ľudí zasiahnutých jedom tarantúl a škorpiónov. Praktizovala ich pohryznutá osoba pod vedením alchymistu. Salento bolo vždy poľnohospodárskou oblasťou, ľudia boli a sú spätí so zemou… na poliach, pod horúcim slnkom trávili celé dni, riskovali uštipnutia, pohryznutia, možno popáleniny… neraz sa stalo, že niekomu bolo zle, niekto odpadol… a tradičná medicína bola úplne zbytočná. Tu nastúpila terapia tancom. Pizzica dostane tancujúceho do istého tranzu a tento až rituálny (niektorí ho označujú ako hysterický) tanec na rytmus tradičnej salentínskej tamburíny vedel uvoľniť, „napraviť“. Dodnes sú uchované záznamy o uzdraveniach.
Pizzica predstavovala skutočný liečebný nástroj v kontexte etnocoreutických obradov tarantizmu. Hudba bola vykonávaná rôznymi nástrojmi, medzi ktorými, samozrejme, dominovala tamburína, nasledovaná husľami. Prostredníctvom hudby a frenetickým tancom boli jedy z tela vyhnané a urýchlilo sa zotavenie. Tanec pokračoval celé dni, niekedy celé týždne. Mal zvlášť zrýchlený rytmus, o čom svedčia aj slávne nahrávky huslistu Luigi Stifaniho, či v súčasnosti známeho a uznávaného Alessandra Quarta.
