Nie je veľa národov, ktoré by mohli povedať, že ich národné jedlá sa stali medzinárodným fenoménom… ani takých, ktoré si na tradičných pokrmoch a surovinách postavili svoju identitu. Taliansko spravilo oboje a pojmy ako pizza, cestoviny, mozzarella či pesto nám automaticky evokujú slnkom zaliatu krajinu na Apeninskom polostrove.
Vo všeobecnosti môžeme Talianov charakterizovať nasledovným spôsobom celodenného stravovania: raňajky-obed-večera.
Raňajky sú jednoduché, (zväčša) sladké v obľúbenom bare. Caffé e cornetto. Obed (hlavný chod) je obradným jedlom v neďalekej (od práce) trattorii, pizzerii či taverne. Je naň vyhradený istý čas. Večera je absolútnym relaxom, bez časových obmedzení. V týždni zväčša večerajú doma, koncom týždňa skôr vonku, s priateľmi. O koľkej? Pomerne neskoro (okolo 19.00 hod. na severe); čím idete viac na juh, tým neskoršie (napr. v Puglii okolo 21. 00 hod.; predtým to ani neskúšajte).
Keď sa večer pri stole stretnú priatelia či celé rodiny, vychutnávajú si klasické talianske chody (portate) od antipasto (predjedlo), cez primo (prvý chod; cestoviny) a secondo (druhý chod; mäso, ryby) s contorno (príloha), až po dolce (dezert) a bibite (nápoje). Odporúča sa vybrať si ako prvé hlavné jedlo (aby bol čas na prípravu); až potom ďalšie chody, ktoré sa budú k hlavnému menu najlepšie hodiť.
Do talianskej kuchyne sa zaľúbil aj britský historik John Dickie. Celú svoju kariéru zasvätil štúdiu jej histórie a napísal príbeh talianskej kuchyne Delizia! The epic history of Italians and their food. Po knižnom úspechu nakrútil v spolupráci so stanicou Viasat dokumentárny seriál História talianskeho jedla: Delizia! (v júni 2016 mal slovenskú premiéru).
