Ružový ostrov (Isole delle Rose; provincia Rimini; región Emilia-Romagna). Dnes už neexistujúci… a bol by zabudnutý, keby sa v r. 2020 nestal predmetom dokumentárneho výskumu a „znovuobjavenia“ so zameraním na jeho ideu a utopistický aspekt jeho genézy.
Vlastný ostrov s obchodmi, reštauráciami a hlavne bez daní… kto by nechcel byť sám sebe pánom vo vlastnom štáte, kde si môže človek určiť vlastné pravidlá a nikto mu do jeho života nehovorí?
Pravda je taká, že pred niekoľkými desiatkami rokov napadla podobná myšlienka aj talianskemu strojnému inžinierovi menom Giorgio Rosa. Narodil sa v Bologni 19.2. 1925, kde aj vyštudoval a žil. Zomrel 2. marca 2017. Pred svojou smrťou (ako 92-ročný) sa stretol s filmármi a dal im povolenie natočiť film. Jeho skutočný príbeh môžete vidieť na Netflixe. Film sa volá Rose Island (réžia: Sydney Sibilia).
Bol ženatý s Gabriellou Chierici, mali spolu jedného syna Lorenza. Giorgio Rosa je známy v celom svete najmä myšlienkou postaviť si 12 km od pobrežia Rimini (v Jadranskom mori) na námornej plošine ostrov. Svoj nápad realizoval mimo talianskych teritoriálnych vôd. Ostrovček nazval Ružový ostrov a sám sa vyhlásil za prezidenta.
Ostrov začal svoju oficiálnu existenciu 24. júna v roku 1968 a pýšiť sa mohol rozlohou približne 440 metrov štvorcových. Stál vo výške 11 612 m; medzi prístavom Rimini a Bellaria-Igea. Ako oficiálny jazyk sa používalo esperanto. Prezident Rosa na svoj ostrovček túžil priviesť aj turistov, a tak na ňom vystaval niekoľko drobných obchodov i reštauráciu. Talianskej vláde sa však umelý ostrovček očividne nepáčil, keďže sa vyhýbal napr. aj plateniu daní, a tak neprešiel ani rok a celý Ružový ostrov bol zničený. V r. 1969 bol okupovaný talianskymi policajnými silami a podrobený námornej blokáde. Následne posledné zvyšky ostrova zmietla prudká búrka a zniesla ho na dno mora.
L’isola delle Rose, la nazione che visse solo 55 giorni – Bing video
Rose Island: Netflix adapts the story of ‚prince of anarchists‘ Giorgio Rosa – BBC News
