Sušené paradajky. Váukuovo balené či naložené v oleji. Vyrobené doma či kúpené. Najviac sušených paradajok v Taliansku sa vyprodukuje (okrem Puglie a Sicílie) v Calabrii.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o jednoduchý proces, ale nie je to celkom tak. Po príprave pôdy v marci, sa v apríli-máji vysadia paradajky, ktorých zber je už v druhej polovici júla. Zozbierané rajčiny odpočívajú deň-dva, potom sa umyjú, osušia a šikovné žienky ich začínajú triediť, poliť a ukladať na dlhé pláty zo siete určené na sušenie. Takto rozpolené a starostlivo naukladané sa solia morskou soľou, čo je veľmi dôležitý krok; môže ho vykonávať len odborník, ktorý to má „v oku“ a „v ruke“. Množstvo soli sa určuje na základe dennej teploty, vlhkosti a veľkosti rajčín. Teda, nikdy nie je rovnaké. Nasolené plody sa sušia 3-5 dní. Pomalé sušenie na slnku dodáva paradajkám intenzívnu farbu a silnú chuť. Po 3-5 dňoch sušenia sa opäť ručne, roztvárajú, aby sa zlepšilo vysušenie aj z vnútornej časti… takto vysušené sa odvážajú do fariem na ďalšie spracovanie, kde sa z nich potom vyrába pesto, omáčky, alebo sa jednoducho konzervujú v oleji s rôznymi príchuťami (olivy, kapary, cesnak, oregáno…).
Spôsobov ako použiť sušené paradajky je nekonečne veľa. Príprava cestovín, šalátov, predjedál, omáčok… Sušené paradajky obsahujú koncentrovanú chuť rajčín, ktorú si takto môžete dopriať po celý rok.
