Sotva nájdete vo svete iný zákon o víne, ktorý je taký spochybňovaný ako taliansky. Pri jeho zrode v r. 1963 šlo zákonodarcom najmä o ochranu vinárov pred nekalou konkurenciou. Zákonom chránené označenie pôvodu je, prirodzene, dôležité aj pre spotrebiteľa. Má tak záruku, že víno, ktoré si kúpil, skutočne pochádza z oblasti uvedenej na etikete (to nebývalo celkom samozrejmé).
Zákon o víne nedefinuje len pestovateľskú oblasť, ale stanoví aj, z ktorých odrôd sa vína lisujú, ba dokonca, spôsob výroby. K rozlíšeniu kvality stanovil zákonodarca pyramídu so štyrmi stupňami.
Najväčšie množstvo vína sa predáva ako VINO DI TAVOLA. Stolové víno, bez označenia pôvodu. Nad ním stojí VINO CON INDICAZIONE GEOGRAFICA (IGT). Víno s jednoduchým označením pôvodu. Akostné vína sú zaradené do kategórie DENOMINAZIONE DI ORIGINE CONTROLLATA (DOC). Kontrolované označenie pôvodu. Najvyšší stupeň je v Taliansku označenie DENOMINAZIONE DI ORIGINE CONTROLLATA E GARANTITA (DOCG). Teda, kontrolované a garantované víno, pričom do tejto kategórie patrí len 18 označení pôvodu.
Ako sa v praxi ukázalo, tých takmer 300 označení pôvodu je samé o sebe len zriedka skutočnou zárukou kvality vína. Bohužiaľ, medzi vínami DOC, ba aj z kategórie DOCG existujú vína priemernej kvality. Ba dokonca, vyskytujú sa aj také oblasti, ktoré si označenie kvality vôbec nezaslúžia.
Veľa priaznivcov a priateľov vína sa práve preto pri výbere spolieha výlučne na meno vinára, nie na zákonom dané kategórie. A tak stáva, že dnes patria, paradoxne, k najžiadanejším a najdrahším vínam v Taliansku vína stolové.
I Migliori 10 Vini Italiani: Ecco la Classifica dei vini piu costosi – YouTube
