Padova (Padua; región Veneto) leží na rieke Bacchiglione a kanálmi je prepojená s riekou Brenta. Večne v tieni Benátok. Avšak, jej významné postavenie v talianskych dejinách ju stavia výrazne do popredia. Patrí k najstarším mestám v krajine. Mesto s 3000-r. tradíciou, od 12. st. považované za významné kultúrne a vzdelanostné centrum Talianska. V dobách svojej najväčšej slávy bola vyhľadávaným miestom renesančných umelcov. Ruka v ruke s umením kráčala i architektúra. Významné stredoveké stavby, napr. palác Ragione s mnohými alegorickými freskami, sídlo venetských vládcov Palazzo del Capitanio či kaplnka Scrovegni, ktorej steny zdobia fresky od Giotta, krášlia centrum mesta dodnes.
Najznámejším symbolom Padovy je Prato della Valle. Toto oválne námestie je údajne druhým najväčším v Európe a je miestom stretnutí všetkých Padovčanov. Jeho stred tvorí park lemovaný 78 sochami významných obyvateľov mesta.
Padova je dnes mestom študentov. Padovská univerzita bola založená v r. 1222 a stala sa tak druhou najstaršou v Taliansku (napr. Galileo Galilei tu prednášal v r. 1592-1610). Súčasťou univerzity je botanická záhrada, ktorá uchováva vzácne svedectvá z oblasti botaniky a vývoja lekárstva v stredoveku (UNESCO).
Prehliadku mesta ukončite v kaviarni Il Caffè Pedrocchi. Je známa študentskými revoltami z r. 1848, keď ešte oblasť patrila impériu Rakúsko-Uhorsko.
